Hnutie za dvojjazyčné južné Slovensko – ktoré do roku 2015 pôsobilo anonymne a združovalo približne 30 aktivistov – vzniklo takisto v roku 2011 z iniciatívy občianskeho združenia Sine Metu. Cieľom hnutia bolo rozšíriť vizuálnu dvojjazyčnosť a presadzovať jazykové práva zaručené slovenskými zákonmi v oblastiach južného Slovenska obývaných maďarskou menšinou. Ich hlavnou metódou bolo používanie cedulí; v roku 2011 osadili v Dunajskej Strede prvú dvojjazyčnú smerovú tabuľu v krajine, v nasledujúcom roku obnovili železničnú zastávku v obci Okoč (s dvojjazyčným označením) a v roku 2013 vztýčili tabuľu na podporu iniciatívy za zmenu názvu obce Tešedíkovo ...(https://hu.wikipedia.org/wiki/Orosz_Örs).
Tridsať anonymne utajených aktivistov … to už vyzerá na poriadne spiknutie maďarských iredentistvov! Bolo by iste užitočné vedieť, čo všetko o nich Slováci vedeli a vedia! Kto z nich je ešte dnes aktívny či dokonca ovlivňuje súčasnú slovenskú politiku (Oros Örs?) Dvojjazyčné tabule sú dnes na Južnom Slovensku realita a ako to ukazuje obázok v záhlaví našej stránky môže byť takáto realita prinajmenšom dosť úsmevná. A potom je tu ešte aj otázka ekonomická!
To však zďaleka nie je všetko. Zdá sa byť dosť pravdepodobné, že autorom tejto myšlienky nešlo zďaleka iba o zrovnoprávnenie vo veciach jazyka v oblastiach, kde žije maďarská menšina. Veď posúďte sami:
Disproporcia v používaní a zviditeľňovaní oboch jazykov na týchto ukážkach je zrejmá už na prvý pohľad. Za vážne zamyslenie však rozhodne stoja reakcie niektorých etnických Maďarov – žijúcich na Slovensku – ktoré sa pri takejto kritike pravidelne objavujú na sociálnych sieťach…
Pmerne často sa v týchto reakciách hovorí psmešne o „slovenskej paranoi“ …Alebo o „cieľovej skupine“, na ktorú sú tieto cedule zacielené a preto by bola slovenčiná zbytočná. Akoby na Južnom Slovensku nežili žiadny občania slovenskej národnosti, ktorí by takto mohli byť tiež pozývaní k účasti na týchto spoločenských udalostiach. Bez znalosti maďarského jazyka však ani netušíme, o čo sa tam bude jednať. Dokonca by sme sa preto aj mohli domnievať, že tam ani nebudeme vítaní!!! Takže ako to je vlastne s používaním dvoch jazykov na juhu Slovenskej republiky?
Ilustráciou toho, že to ide aj inak by mohli byť aj nasldujúce dve pozvánky, ktorými na svoje stretnutia pozývajú prípadných záujemcov zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarsku:
Vážení maďarskí spoluobčania! Silne pochybujem o tom, že by vás v súčasnej dobe niekto nútil, aby ste sa stali – ako to už bolo uvedené – „maďarsky hovoriacimi Slovákmi“. Ale prestante už láskavo obťažovať slovenských občanov v ich verejnom priestore označením „felvidék“ atp. . Ak o to ovšem sami neprejavia záujem! Mnohých z nich vaša história, nech akokoľvek slávna, nezaujíma. Uvedomte si, že ste slovenskými občanmi – aj popri svojej „maďarskosti“ či príp. maďarskej národnosti.
Všetky použité fotografie (texty) sú verejne dostupné o zoznam ich zdrojov je k dispozícii u editora tejto stránky (PhDr. Pavel Beňo)
