Našinci alebo cudzinci ?

9.8.2026 „Felvidék …“ Príspevok krajského zastupiteľa Zsolta Baranyaya, ktorý je právnikom, na zasadnutí Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja

Vážení maďarskí spoluobčania! Silne pochybujem o tom, že by vás v súčasnej dobe niekto nútil, aby ste sa stali – ako to už bolo uvedené – „maďarsky hovoriacimi Slovákmi“. Ale prestante už láskavo obťažovať slovenských občanov v ich verejnom priestore označením „felvidék“ atp. . Ak o to ovšem sami neprejavia záujem! Mnohých z nich vaša história, nech akokoľvek slávna, nezaujíma. Uvedomte si, že ste slovenskými občanmi – aj popri svojej „maďarskosti“ či príp. maďarskej národnosti.

Tóth Zoltán
Menyhárt József
… v obci Marcelová, Nitranský kraj
A Felvidéki Magyar Bál …(2026)
Volby 2026 – Nitra, kandidáti …

… sokan azt gondolják, hogy én Magyarországon élek és elhagytam a Felvidéket. Bár ez igaz, hogy Magyarországon dolgozok, de Felvidéken maradtam. Büszke vagyok arra, hogy onnan származom, mert ez az én hazám, amelyet sajnos egy másik nemzet ideiglenesen megszállt. Büszke vagyok arra is, hogy Nagyszombatban- „kis Rómában” születtem és ott jártam iskolába. És büszke vagyok arra is, hogy egyike vagyok annak a 189 magyarnak, akik még Nagyszombatban élnek (bár 1910-ben 4593 magyar élt itt)… (Zverejnené na https://www.facebook.com/falathzsuzsanna )

Google prekladač: … mnohí si myslia, že žijem v Maďarsku a opustila som Felvidék. Hoci je pravda, že v Maďarsku pracujem, zostal som ve Felvidéku. Som hrdá na to, že odtiaľ pochádzam, veď je to moja vlasť – krajina, ktorá je, žiaľ, pod dočasnou okupáciou iného národa. Som tiež hrdý na to, že som sa narodil a vzdelával v Nagyszombate (Trnava), v „Malom Ríme“. A som hrdá na to, že patrím k tým 189 Maďarom, ktorí v Nagyszombate stále žijú (zatiaľ čo v roku 1910 tu žilo 4 593 Maďarov)…

Kathalin Dimény

2026.07.25-én, helyi idő szerint 9 óra 40 perckor Felvidék zászlója, Kisújfalu címere kikerült az Ötztal-Alpok egyik csúcsára, 4 km-re az olasz, és 29 km-re a svájci határtól. Román Attila, aki egy háromfős csapattal érte el a 3457 méter magas hegycsúcsot, mindenkit üdvözöl Kisújfalun.
Odpovědět
Sdílet
Imre Füri
·
Óriàsi, gratulálok
Büszkék lehetünk RÀD😂
Odpovědět
Sdílet
János Király
·
Lenyűgöző, hatalmas gratuláció.🇭🇺🇭🇺
Odpovědět
Sdílet
6 z 33

Slovenský preklad: Dňa 25. júla 2026 o 9:40 miestneho času boli na vrchole v Ötztalských Alpách – 4 km od talianskych a 29 km od švajčiarskych hraníc – vztýčené vlajka Felvidéku a erb obce Kisújfalu. Attila Román, ktorý na tento 3 457 metrov vysoký vrchol vystúpil spolu s trojčlenným tímom, posiela pozdrav všetkým obyvateľom Kisújfalu.

Odpovedať, Zdieľať: Imre Füri, Úžasné, gratulujem!, Môžeme byť na TEBA hrdí 😂, Zdieľať János Király, Nádhera, obrovská gratulácia. 🇭🇺🇭🇺 , Zdieľať, 6 z 33

T. Drucker bude znižovať finančnú podporu iba slovenských škôl, maďarských sa nedotkne

https://piros7.es

https://www.facebook.com/felvidektv

FELVIDÉK“ – JEDNO SLOVO, ROZDIELNE HISTORICKÉ PAMÄTE 📰

Maďarský denník Új Szó upozornil na článok Ľudovíta Gunčagu v Slovenských národných novinách (SNN), tlačovom orgáne Matice slovenskej, v ktorom autor kritizuje používanie názvu „Felvidék“ v pomenovaní podujatia Felvidéki Vágta v Dunajskej Strede a vyslovuje sa za posilnenie ochrany štátneho jazyka. Gunčaga označuje „Felvidék“ za hanlivé pomenovanie Slovenska a symbol útlaku, jeho dnešné používanie spája so spochybňovaním slovenskej štátnosti a píše aj o „postupnej maďarizácii“ kultúrneho a spoločenského priestoru na južnom Slovensku. Új Szó naopak článok predstavilo pod výrazne hodnotiacim titulkom, podľa ktorého noviny Matice „hrajú na protimaďarskú strunu“. Pri vecnom pohľade však treba odlíšiť doložiteľné skutočnosti od názorov a interpretácií: uvedené Gunčagove tvrdenia sú jeho hodnotením spoločenského a politického vývoja, rovnako ako označenie jeho textu za „protimaďarský“ je hodnotením Új Szó. 🔎 Čo teda možno o samotnom slove „Felvidék“ povedať na základe odbornej literatúry? Jeho význam nebol v dejinách nemenný a nemožno ho jednoducho stotožniť s územím dnešného Slovenska. Staršie pomenovanie Felföld sa od 16. storočia používalo ako protiklad k nížinnému Alföldu a označovalo severnejšie, prevažne hornaté časti historického Uhorska. V 19. storočí ho postupne vytláčalo pomenovanie Felvidék. Jeho hranice pritom neboli presne a natrvalo vymedzené: do historicky chápaného Felvidéku patrili aj pohoria ležiace dnes v Maďarsku – Zemplén, Bükk, Matra, Cserhát či Börzsöny –, zatiaľ čo napríklad rovinatý Žitný ostrov sa doň pôvodne nezaraďoval. Už to ukazuje, prečo historický Felvidék nemožno jednoducho prekresliť na mapu dnešného Slovenska. 📚 V období dualizmu získal pojem aj politický a národnostný obsah. Odborná literatúra poukazuje na paralelné maďarské a slovenské predstavy o tomto priestore i na stret medzi maďarským „Felvidékom“ a slovenským „Slovenskom“. Do tohto kontextu patrí aj politický spis Bélu Grünwalda A Felvidék z roku 1878, ktorý oblasť vnímal aj ako priestor asimilačnej politiky. Z toho však nemožno vyvodzovať, že každý, kto dnes použije slovo „Felvidék“, preberá Grünwaldove názory alebo sleduje revizionistický zámer. 🕰️ Ďalší zásadný významový posun nastal po roku 1918. Magyar Néprajzi Lexikon uvádza, že po vzniku Československa sa označenie Felvidék začalo používať aj pre niekdajšie uhorské územia s maďarským i slovenským obyvateľstvom, ktoré pripadli Československu, a jeho význam sa rozšíril aj na slovenskú časť Malej dunajskej nížiny. Pod tento názov sa tak dostal napríklad aj Žitný ostrov, ktorý do staršieho geografického chápania Felföldu nepatril. V maďarskom jazykovom prostredí sa teda Felvidék postupne mohol používať aj ako označenie územia Slovenska, hoci jeho starší geografický rozsah bol iný. Rok 1938 pridal pojmu ďalšiu historicko-politickú vrstvu: po prvej Viedenskej arbitráži sa v maďarskom verejnom diskurze používal v súvislosti s územiami, ktoré boli pričlenené k Maďarsku. Aj táto historická skúsenosť pomáha vysvetliť, prečo môže slovo dodnes vyvolávať u časti slovenskej spoločnosti odmietavé reakcie. To však ešte neznamená, že je bez ohľadu na kontext automaticky hanlivé alebo revizionistické. Odborné pramene predovšetkým ukazujú, že jeho územný aj politický význam sa počas dejín menil. 🤝 Dnešný spor má preto ešte jednu dôležitú rovinu, na ktorú upozorňuje aj ďalší materiál Új Szó. Pre časť Maďarov žijúcich na Slovensku je „Felvidék“ vlastným regionálnym či identitným označením a jeho používanie samo osebe nevyjadruje územný nárok voči Slovensku. Zároveň však existuje podstatný rozdiel medzi takýmto sebapomenovaním a používaním slova Felvidék ako náhrady názvu Slovensko. Práve druhý spôsob môže v slovenskom prostredí vyvolávať historické asociácie spojené s uhorskými národnostnými konfliktmi, zmenou hraníc po roku 1918 a udalosťami roku 1938. Jednoznačný súd, že „Felvidék je protislovenský výraz“, preto nevystihuje celú historickú ani dnešnú skutočnosť. Rovnako nepresné by bolo tvrdiť, že ide o úplne neutrálne a stáročia nezmenené pomenovanie dnešného Slovenska. Diskusia okolo článkov SNN a Új Szó tak predovšetkým ukazuje, ako rozdielne historické skúsenosti a kolektívna pamäť môžu tomu istému slovu prisudzovať odlišné významy. Poznanie a rešpektovanie týchto rozdielov – bez urážania, zovšeobecňovania či pripisovania úmyslov druhej strane – môže slovensko-maďarskému dialógu prospieť viac než ďalšie vyostrovanie sporu.

👉 https://ujszo.com/…/magyarellenes-hurokat-penget-a

👉 https://ujszo.com/…/mit-jelent-ma-a-felvidek

👉 https://snn.sk/novela-zakona-o-statnom-jazyku-slovenskej…/

👉 https://mek.oszk.hu/02100/02115/html/2-253.html

👉 https://adatbank.sk/lexikon/felvidek-2/

👉 https://forumszemle.eu/…/upper-hungary-southern…/

Všetky použité fotografie (texty) sú verejne dostupné o zoznam ich zdrojov je k dispozícii u editora tejto stránky (PhDr. Pavel Beňo)